Tuesday 1 October 2013

O hajku a nehajku, ale najmä hajku

Je to už chvíľka od posledného blogu (hmm, vyše mesiaca) a ja zisťujem, že písať po slovensky s mäkčeňmi a dĺĺĺžňami a ypsilonmi je dosť na nyč (haha) . Ale zvykám si, po poslednej vete určite. Táákže je utorok večer a za sprievodu tónov gitary Tommyho Emmanuela idem konečne dáčo splodiť...

V prvom rade na vysvetlenie, prečo som sa k blogovaniu dlhšie nedostal - za ten posledný mesiac som si vybudoval týždenný kolotoč, ktorý pozostával z následovných ingrediencií:
- 2x nórština
- 2x jamovanie na gitare
- 1x Toastmasters
- dochutíme občasnou párty, futbalom...
- štipka soli

Nórština (chvalabohu) tento pondelok skončila (aspoň dočasne) a certifikát, ktorý sme na konci obdržali dáva jasné garancie, že viem bez problémov plynulo po nórsky .. povedať odkiaľ pochádzam. Ak však do jazykov zainvsetujem ešte pár tisíc eúr, možno si budem vedieť v reštaurácii po nórsky objednať hranolky!

På vei - na ceste


Ako to vyzerá na TM a ako sa jamuje v Osle bude predmetom blogov v budúcnosti. Tiež mi pár ľudí vravelo nech napíšem o party v Osle, aj tomu sa povenujem niekedy nabudúce. Zatiaľ len prezradím, že na tej poslednej to skončilo vyhodením kolegu z intráku. Našťastie tu však už štvrť roka nebýva, a tak bol nakoniec každý spokojný.. :-P

Ja a môj nový super veľký batoh, super teplý sveter a super vode odolná bunda


Tento blog však má byť o hajku, ktorý sme si spravili do najstaršieho národného parku v Nórsku - Rondanne. Iniciatíva prišla od jednej internky, ktorá navrhovala 5 dennú túru zahŕňajúcu výstup na Nórske dvojtisícovky, ktoré su pokryté snehom azda celý rok. Avšak keďže naša výstroj nebola najvhodnejšia (napr. ja som musel ísť v rifliach a bežeckých teniskách)  na takýto (kódovo označený) "military-hike", zvolili sme light-verziu od štvrtka večera do nedele (nakoniec s príchodom už v sobotu v noci).

Sme nevedeli, že či doľava alebo doprava...


Keďže mi Juro písal, že moje blogy sú moc dlhé :), tento krát sa budem riadiť heslom "lepšie raz pozrieť video ako sto krát čítať..", skrátka, z hiku som spravil menšie videjko ktoré si môžte pozrieť na tomto linku. K tomu ešte pár faktov:
- v Osle sa ti nepozdraví ani vlastný sused, v horách su však Nóri oveľa priateľskejší a dá sa (dokonca) aj pokecať
- voda mala asi 5 stupňov a vyliezol som hneď :D
- boli sme vo výške zhruba 1300m, koncom Septembra. Slovenský Tatranský ekvivalent je podľa mňa +500m k výške a + mesiac a pol k dátumu (alebo mínus na jar :))
- buď je stopovanie v Nórsku easy, alebo sme mali šťastie (ako by povedal Mišo, "jak oči"). Do Osla sme sa dostali na 3 autá:
  1. Prvé sme zastavili na ceste kde išlo jedno auto za 15 minút po asi desiatich sekundách, a bol to minivan s miestom pre štyroch.
  2. Druhé som stopol po minúte, týpek nás (dvoch) zobral do Lillehammeru na vlakovú stanicu. Tam sme zistili, že z Lillehammeru je to ešte viac na figu vlakom/busom do Osla ako z Otty (kde sme začínali). Za chvíľu prišiel zvyšok (to nebol plán :)). Ja a kámoš z Ostravy sme sa rozhodli, že to skúsime až do Osla
  3. Po 10 minútach zastavila rodinka s malou dcérkou a vzali nás do centra Osla na vlakovú stanicu, kde sme boli skôr ako zvyšok, ktorý šiel vlakom :-D
Tak zatiaľ toľko, teším sa na vás už za pár dní v Bratislave a opäť niekedy takto virtuálne, ha det bra!

PS: prvenstvo v návštevách získal Simo, ktorý tu bol aj s bandou erasmákov zo Stockholmu na jednu noc (a ukázalo sa ako na hovno sú Oslie kluby so svojími age-limits...)! Zvláštna cena je však stále k dispozícii pre tých, ktorí sa rozhodnú prísť zo Slovenska (a donesú dve fľaše hrušky na osobu :P)