Záver roka v Osle

Záver roka v Osle sa niesol v znamení stresu a nedostatku času (preto tento blog píšem od babky z podtatranského Važca), ale ináč bol fajn. V práci bol deadline, ktorý sa ma síce netýkal, no keďže pre nadčasujúcich ľudí bola často zadarmo pizza, občas sa oplatilo ostať dlhšie :P . V diskusiách so šéfmi však vysvitlo, že ich predstavy o dokončení projektu sa s mojími zhodujú asi ako Rumuni s Maďarmi v debate „kto vynašiel Palinku“. Od nového roka tak vo firme a na môj projekt pribúda kámoš a hlavička Ondro M., a do firmy ako takej tiež mne neznámy Maďar a zopár Vietnamcov. Teraz, keď už máte podpísané zmluvy vám azda, milí chlapi, môžem povedať čo za chybu ste spravili!

Náš office, ktorý však bol už zväčšený kvôli prílevu pracovnej sily v Januári

Haha, ale nie.. ;-) V práci sa veci pohli k lepšiemu, na tvárach sa začali častejšie zjavovať úsmevy, na obrazovkách hlúpe youtube videá a všetko to vyvrcholilo „julebord“-om, akousi Vianočnou firemnou párty na Mikuláša, kde za všetko platila firma. Nechcem ísť veľmi do detailov, uvediem len jednu rovnicu:

„normálne pivo v bare skoro 10 eur“ + „za všetko platila firma“ =

• Straty na životoch: oficiálne dáta hovoria 0
• Straty na majetku: 2 kabáty, pas, 2x dioptrické okuliare...

Aj keď sa straty dotkli aj mňa (a do Vianoc som kódil v mojich slnečných dioptrických okuliaroch), ubezpečujem čitateľov (obzvlášť rodičovského typu), že som bol nevinný a iba v miernom inebriete!

Okrem spomenutého som sa venoval najmä Gertrúde a Kassandre (thx to Lenka ktorá vymyslela meno) s ktorými som často trávil dlhé zimné večery plné vášne a krásnej hudby. Občas sa pridal aj kámoš Marco s tou svojou a miestami sme si ich dokonca aj vymenili! S Gertrúdou som to však zrejme preháňal, lebo ku koncu už nebola v poriadku a musel som s ňou ísť k doktorovi – vydávala divné zvuky, ktoré som predtým nepočul! Našťastie jej len za 50 NOKov trochu upravili napätie v krku a bola v poriadku. Dúfam, že každý pochopil kto/čo sú spomenuté krásavice, ale keby nie, nehanbite sa poslať mi mail :-) .

Gitarky a Liverpool - čo je lepšie?

Na Osle (a Nórsku ako takom) ma veľa vecí hnevá, no jedno nemožno odoprieť: je tu skrátka kopa hudobných možností. Na pešo sa viem dostať do aspoň 5 obchodov s gitarami, je tu množstvo muzikantov, hudobných barov a každý deň je niekde aspoň jedna jam sessions. Tie sú veľa krát azda až moc kvalitné (často ide o jazz), a tak som sa zapojil len zopár krát, občas aj s kámošom a zahrali sme pár songov od Marka Knopflera, resp. Dire Straits. Žiaľ ani v Osle ich nepozná každý a tak napr. Golden Heart som hral s bubeníkom a basákom ktorí to nehrali nikdy predtým. Výsledkom bola verzia poněkud viac rocková než mala byť, no bola to aspoň sranda :)

Stretnutie "Oslo Jam session", ktoré je však skôr o klasickom spievaní a hraní na gitarách v kruhu priateľov

Koncom roka som sa takisto dostal k svojmu ice-breakeru na Toastmasters, k čomu sa dokopať mi trvalo asi 4 mesiace, no zatiaľ som si vyskúšal kopec ďaľších rolí. Zisťujem, že nejde ani tak o ten public speaking, ale skôr o ľudí ktorí na TM chodia a ktorí mi skrátka často prídu čímsi zaujímavejší. Možno je to iba tým, že sa na stretnutiach o svoje zážitky a záujmy delia s ostatnými, no nazdávam sa, že je tam skutočne nejaká korelácia. V každom prípade s TM neplánujem prestať, aj keď pripraviť a predniesť dobrú reč je (pre mňa) fakt fuška. Ale ako sa hovorí v jednom manuáli: „always follow the road which makes your heart beat faster“.

A s tým sa s Vami, milí čitatelia na dnes lúčim (aj keď celkom úplne nie, keďže dnes postujem dva príspevky naraz... ;-)).