Hecni to!

"Hecnúť, to je také oné na slovesá" - Janka B., 6.2.2014

Bol tuším štvrtok 30teho januára, a ako som tak videl naproti sediaceho Ondra, zvolal som naňho: "Ondro, hecni to! Potiahneme to dnes do desiatej! Bude to super!". Ondro sa nedal a v robote som ostal sám, no nakoniec som to hecol podľa predstáv a nadrobil si tak hodiny potrebné k prežitiu najlepších troch (dokonca po sebe idúcich) víkendov odkedy som v Nórsku. Menšou iróniou je, že len ten posledný som skutočne aj v Osle strávil, a aj ten bol taký super kvôli tomu, že prišlo čosi spoza hraníc - a hneď dve čosi! Pedro a Janka :)

Návšteva sa dovalila 5tého februára a hneď sme namierili do pol hviezdičkového hotela Anker, kde sme hecli (skonzumovali) aj s pomocou agenta Mikuláša čínsku polievku, ktorú som odkukal od Petra K. týždeň dozadu. Pedro a Janka nás ešte zasvätili do ich najnovšej drogy, hry pre tablet s poetickým názvom "Slovíčkarenie", ktorej pointa je hľadať na obrazovke pokrútené slová z tej našej slovenčiny. V podstate som si všimol tri dôležité problémy týkajúce sa tejto hry:

• Je to fakt droga
• Nikdy nebudete lepší ako tí z čela tabuľky, ktorí majú zásadne nicky typu "supo", alebo "rodinagondovcov6"
• Hra obsahuje slová, ktoré v slovenčine budú existovať až v roku 2045 (ale Gondovci a Supo ich už poznajú)

Slovíčkarenie

Ináč sme zaľahli celkom skoro (teda aspoň ja, Pedro a Janka to možno potiahli so Slovíčkarením do rána), predsa len druhý deň sme mali na pláne akčný večer s hľadaním pokladov. Tie boli dvojakých typov - keška a potrava. Žiaľ, v daný deň bola asi nesprávna konštelácia hviezd a jediné čo sme našli bola kytička, ktorú sme sa rozhodli venovať Janke. Tá ju ale kruto poslala spať do koša a nám teda z keškovania a thrash-divingu ostal len dobrý pocit, že sme to skúsili.

Aspoň nejaký úlovok

Preto som na druhý deň po práci ešte utekal k imigrantom nakúpiť - na pláne totiž boli pizze. Tie som chcel už spraviť už dlhšie, no tento krát som mal konečne po ruke spolu-kuchárov, ktorí naraz pomáhali, opíjali hostí a som si celkom istý že keby chceli, zvládli by ešte popri tom ľavačkou žonglovať s motorovými pílami. Tie sme ale nemali po ruke... Namiesto toho sme si zaspievali a zahrali na gitarách, čím sme s Madou uskutočnili akúsi mini-prvotinu v koncertovaní našej čerstvej kapely "Brainlive" (pretože normálne sme braindead, ale treba myslieť pozitívne ;-))

Brainlive

Kuchári

Hotová krásavica

Po prepařenom piatkovom večeri boli na rade sánky. Ak niečo treba v zime v Osle skúsiť, je to sánkovačka na Frogneseteren (+- n). Funguje to asi takto: metrom sa vyveziete na konečnú, požičiate si sánky a šialene letíte dole. Odporúča sa íst skôr nalačno (aj keď Paulo mal v kabáte 6 žemlí, takže vyzeral ako bombový terorista), lebo na nespočetných bubnoch vám zaručene vytrasie dušu. Na chvíľu sme sa však vrátili do detských čias, a bol to veru pekný, bezstarostný výlet v čase :) .



Nakoniec - v nedeľu sme sa vydali na akciu s názvom "Brutal hike", ktorej pointa mala byť prostá: vypadnúť do kopcov a prírody za Oslom a na chvíľu nechať všetko za hlavou. Predpoveď nebola najideálnejšia, v podstate hlásala mierny dážď a topiaci sa sneh. V konečnom dôsledku to ale bolo ok, a dorazili sme až do nášho cieľa, k jazierku Store Gryta, aj keď ďalej cez jazero sme to už radšej neriskovali. Príroda tu na sever od Osla je však čarovná, a ja som si sľúbil, že sa tam prídem pozrieť keď sa ukáže už bez snehovej pokrývky.

Brutal hike

Pobyt v Osle zakončili Pedro s Jankou v Blå, v bare ktorý je kúsok od môjho intráku a kde sa každú nedeľu koná koncert vyše tuctu muzikantov - od bicích, basy a gitár, cez trubky a saxofón až po klavír, a najmä viacero výborných spevákov. Zo všetkých je vidno, že už majú čo-to odohrané, ale najmä že si tieto vystúpenia v Blå užívajú. Ich energia a rytmy prevažne v štýle reggea či ska preto vytvárajú úžasnú atmosféru, ktorá rozhýbala nielen nás, ale aj ináč skôr tuhé nórske obecenstvo. A to už je čo povedať :)

Koncert v Blå

Tak sa skončil najlepší týždeň, aký som zažil tu v Osle. Ďakujem preto hosťom Pedrovi a Janke za ich návštevu a akosi nostalgicky pridávam, že je tu bez vás trochu smutno :) . Nikto nehrá Slovíčkarenie a nemám sa s kým zrážať v chodbe do kuchynky. Na druhej strane, aj Peter Bondra skončil v najlepšom a ja som rád, že ste nás navštívili. Kedykoľvek ste vítaní späť, čo tak vo štvrtok?

A spolu s najlepším týždňom sa skončila aj séria tych troch najlepších víkendov... Alebo nie? Je to vlastne séria troch? Ako tu tak sedím a kukám na hodinky, ktoré ukazujú 3:00, napadá ma už len text od Zoči Voči:

Sú tri hodiny nad ránom
A ja chcem byť tam, kde si ty
Tak už prosím vydrž to
Bezo mňa zopár dní

...

Rodina a priatelia
Kvôli vám som tu,
Kvôli vám som tu