Práca a tak..

Keby sa ma niekto spýtal, aký bol môj uplynulý týždeň v Osle, asi by som odpovedal: "Breaking bad". Pre tých, ktorí teraz nešťastne zalomili rukami nad mojím osudom prikladám vysvetlenie - Breaking bad je seriál, na ktorom som momentálne závislý asi ako tí ľudia v ňom na methamphetamine. Na seriál som si navykol keď som zistil, že je celkom nuda 15 minút pozerať na hrniec ako sa v ňom varí ryža (a potom sa pozerať ako ju jem), a tak si od teraz túto nudu spestrujem.

Tento príspevok však bude o skôr o práci, ako to v nej vyzerá, a vôbec o celotýždennej rutine, ktorú som si už stihol vypestovať. Ak sa však budete v priebehu čítania nudiť, pustite si pri tom Breaking bad ;-) .

Táto dlllllllllllllllllllllllllllllllllllhočizná fotka je samozrejme z mojej izby.

Ráno vstávam o ôsmej, za sprievodu tónov zvučky Baywatchu si dám zopár klikov a pomaly sa odpracem do mojej tutti-fruti kúpelne s vyhrievanou podlahou a púšťam na seba studenú sprchu (predsa len, je august a počasie je "na sveter", treba sa pripraviť na zimu!) . Dačo zjem a cca 8:40 opúšťam Anker, teda intrák kde bývam, a zo železnou pravidelnosťou stretávam dole pri vchode kolegu, ktorý má zjavne podobný ranný harmonogram (zrejme až na ten Baywatch) .

Čo je na robote a ubytku asi najlepšie je ich vzájomná poloha - do roboty to mám okolo 5 minút a o 9tej už sedím s kávou za "compom", zväčša ako jeden z prvých. Dokopy mám 9 bezprostredných kolegov - traja ďalší interni z Rumunska, jeden z Portugalska, traja Nóri, jeden Pakistanec a ešte jeden intern, ktorý ale robí z Rumunska a je teda trochu menej bezprostredný. Pár ďalších ľudí vo vedľajšej miestnosti sa stará o marketing, accounting a podobne, a asi 30 part-time študentov zamestnaných dcérskou spoločnosťou Rubrikk-u tu robí call-centrum.

Späť k počítaču kde si dovolím trocha geek-nerd-machrovanie: mám dva veľké monitory, 16 GB ram, 2TB hardisku a procák tuším nejaké i7. Skrátka mašinka, ale netreba zabúdať, že na tom všetkom je nainštalovaný Windows 8, ktorý mi už raz uprostred rozrobených vecí modrou obrazovkou slušne oznámil, že dačo fatálne zlyhalo, ale že sa nemusím báť, lebo Windows automaticky reštartuje počítač za mňa a ja si tak nebudem musieť ukladať neuložené dokumenty.

Mojou úlohou v práci je dizajnovať a implementovať algoritmy prevažne zo strojového učenia na získavanie rôznych zaujímavých dát z tých už existujúcich. Inými slovami, nemusím sa báť, že sa budem nudiť (vo firme sa blbo pozerá Breaking bad...) . Trošku znepokojujúco však pôsobí fakt, že ma tam označujú ako "štatistického experta"... Nevadí, challenge accepted a veď časom sa človek všetko naučí a možno budem raz mať na CV titulku "František Hajnovič - Štatistický expert" :-D

Čo sa mi páči je že sme menšia firmička, všetci sme v jednej miestnosti a keď človek s niekym niečo potrebuje vydiskutovať, nie je to žiaden problém. Žiaden dress code, žiadna hierarchia, každý si z každého môže robiť srandu :-) . V pondelok a štvrtok mávame meetingy ktorý vždy "moderuje" niekto iný (najbližšie ja) . A každý deň niekto iný zbehne dole do obchodov a fast-foodov a nakúpi obed pre všetkých, ktorý potom spoločne jeme - ako taká veľká rodina... Možno trochu idealizujem, ale práca sa mi naozaj zatiaľ páči, a aj preto som tam pominulý týždeň bez problémov strávil skoro 50 hodín.

Po príchode domov zväčša idem behať, čo mi po dni strávenom sedením na zadku a čumením do monitora príde ako jediná možnosť ako pokračovať život. Navyše hneď pri intráku tečie malá riečka popri ktorej sa dá ísť dobrých pár kilometrov a kde človek aj zabudne, že je stále v širšom centre mesta, najmä pokiaľ pobehne až po vodopád, prípadne ešte ďalej, po druhý, asi 10 metrov vysoký vodopád...

Po behu následuje už spomínané kombo varenie-breaking-bad-konzumácia, čím sa v podstate končia moje denné povinnosti. Najnovšie k ním však pribudla nórština, ktorú budem mávať v pondelok a stredu a na ktorú sa úplne teším. Prečo? Áno, áno, učiteľka (volá sa Lilita) je pekná, ale najmä je tam sranda. Naposledy (čo bolo vlastne prvý krát) sme sa učili okrem iného aj tie ich "ooo", "eeee" a "uuuu", prípadne "øøøøø", čo sú zhruba tie zvuky, ktoré na Slovensku vydávame keď sa nevieme vyjadriť, prípadne ich vydávajú kozy. Nóri však majú takýchto zvukov asi 10, jasne medzi nimi rozlišujú a zákerne vytvorili kombinácie slov na ktoré nachytávajú cudzincov, napr. "do, du, dø", čo v preklade znamená "WC, ty, zomrieť".

Takýchto pouličných muzikantov je tu plno. Vraj si dobre zarábajú. Hmm.

Okrem nórštiny sa chystám ešte očekovať nejakú miestnu jam-session, klub Toastmasters, plaváreň a posilku, kam však chodí nabúchaný kolega a neviem preto či to nebude vyzerať blbo keď budem vedľa neho dvíhať prázdne tyčky, ale každý má svoj štýl. Party a podobne cez týždeň moc nehrozia, na to sú piatky a soboty, keď sú všetci ako utrhnutí z reťaze. Problémom je potom sobotné upratovanie, alebo futbal, ktorý bol tento krát dnes v nedeľu (fňuk, pozdravujem Nedel League!) a ktorý hrávame s miestnymi erazmákmi (jeden Poliak ma volá že "Škrtel" :)).

Preto jediná aktivita, čo mi tu viac chýba, sú výlety niekam preč, do tej brutálnej Nórskej prírody. Zdá sa, že ľudí s podobnými zájumami som tu ešte nestretol, možno aj preto, že už nie sme študenti a času nie je toľko čo bolo. Keď však niekto prídete na návštevu (áno, môžte spať na tých vyhrievaných kachličkách v kúpelni!), vezmem si dovolenku a pôjdeme to všetko pozrieť. Tú cenu pre prvopríchodilcov stále nemám, ale mám taký dojem, že to nebude vecná cena. Uvidíme, nechajte sa prekvapiť. Pokračovanie nabudúce!

PS: Ďakujem za commenty a @Viktor, ok, mením pozadie a farbu textu ;-) .