Príchod a prvé dni

Tak som si povedal, že bude fajn občas niečo spísať o mojom pobyte v Osle a informovať tak tých z vás, ktorých to zaujíma o tom čo tu zhruba robím. A aby ste sa nunudili k smrti pravidelným čítaním blogov typu "dnes som robil a potom išiel na nákup", budú nové posty pribúdať len keď sa udeje niečo zaujímavé, prípadne keď budem mať čas niečo spísať, prípadne oboje :) . Zároveň si touto cestou trochu odventilujem hlavu a bude sa mi lepšie spomínať, keď sa ma niekto spýta "ako bolo v Osle".

Začnem hneď utorkom 13teho augusta, keď som sa ráno 6:13 vybral vlakom do Prahy, odkiaľ som už priamo letel do Osla. Z Bratislavy (aj Viedne) síce idú aj priame lety, no v danom dátume nebol žiaden k dispozícii a v Osle som chcel byť aspoň dva dni pred nástupom do práce. Preto teda z Prahy.

Vo vlaku bola celkom nuda, čítal som si a miestami pospal - keď tu zrazu po chodbe prešla osoba. Hmm, nebola to náhodou... známa tvár? Nebol som si veľmi istý, veď čo by tu robila... O chvíľu som šiel na WC a hneď vo vedľajšom kupé som zahliadol spomínanú osobu, ale opäť len na zlomok sekundy (do kupé sa predsa nepatrí nakúkať). Nebudem to naťahovať, asi 15 minút pred príchodom do Prahy sme sa predsa len spoznali keď som sa bol na chodbe ponaťahovať - bola to Ivanka, ktorá spolu s Markétou išla do Prahy na koncert. Vo vlaku sme stihli ešte jedno Dobble, na stanici sa rozlúčili (baby vraveli že prídu navštíviť, tak uvidíme ^-^) a ja som zamieril k Airport Expressu. Ten sa mi ešte nečakane postaral o milé prekvapenie, keď sme sa s ničoho nič ocitli na 41om kilometri Pražského maratónu, ktorý som tu bežal minulý rok. Parádne spomienky, ani som si neuvedomil a usmieval som sa. Miesto k cieľovej rovinke však autobus odbočil a cez most zamieril na letisko.

Na ňom ma čakala ešte jedna povinnosť, a to prepašovať do lietadla gitaru. Tohto som sa dosť obával (podľa toho, čo som čítal na internete je úspešnosť zhruba 75 percent, a záleží od nálady posádky) . Našťastie, moje obavy sa nepotvrdili, akurát tak mala gitarka (Gertrúda) trochu menej pohodlnú cestu v skrinke pri kokpite. A čo viac - pracovníčke SAS nevadili ani skoro dve kilá nadváhy mojej batožiny! Záložný plán, ktorý zahŕňal odlahčenie kufra o jednu fľašku slivovice výmenou za možnosť vziať do kabíny gitaru tak ostal iba v šuflíku :) .

Samotný let bol úplne pohodový, sedel som pri núdzovom východe, čo znamenalo viac priestoru a iba jedného spolusediaceho. Tým, resp. tou, bola tento krát slečna z Malajzie - Chris, s ktorou som sa dal do reči a ktorá, ako vysvitlo, je poloprofesionálkou v Iron Manovi (tí čo nevedia, to je tá súťaž kde sa pláve 4km, bicykluje 180 a beží maratón) . Do Osla išla len na pár dní, no dohodli sme sa, že si pôjdeme zabehať a trochu tak spoznať mesto.

Na hlavnom Osliom (alebo ako to vykloňovať) letisku Gardermoen ma už čakala Joanne, taktiež Malajzijčanka, moja "buddy" z Aiesecu, ktorá ma doviedla až domov, resp. na intrák Anker, kde momentálne píšem tento blog. Tu som však len zhodil veci a hneď sme išli do roboty, stretnúť sa s kolegami. Firmička Rubrikk (kde robím) sa nachádza sotva 5 minút chôdze od domu (môžte očekovať na tejto mapke), takmer v úplnom centre. O tom jak je vo firme, ako to tam vyzerá a čo zhruba robím napíšem asi ďalší príspevok, aspoň budem mať o čom písať :) .

Ja a Joanne

V ten istý večer boli kolegovia pozvaní na jednu akciu, ktorej pointa mal bať networking ľudí z rôznych firiem a businessov. Keď sa ma kolega (ešte pár týždňov dopredu) spýtal, či sa nechcem pridať so slovami "bude tam jedlo a pitie zadarmo", postavil som sa k ponuke ako chlap a zobral ju všetkými desiatimi :-P . A tak som sa ocitol na akcii, ktorú by som najlepšie popísal asi ako "kultúrny šok", avšak v pozitívnom zmysle. Moderátor akcie (nejaký vraj celkom známy Nór, na ktorého vystúpenie neskôr vyhral nie moc nadšený kolega 4 lístky) celý čas hovoril samozrejme po nórsky a postupne na pódiu privítal starostu Osla, najbohatšieho muža v Osle a bývalu víťazku nórskej Superstar. Navyše treba povedať, že som ľutoval svoju neznalosť miestneho jazyka, lebo všetci na pódiu sršali humorom, až sa sála triasla od rehotu. Vtedy som si povedal, že sa naučím po nórsky (začínam v stredu) . Akcia však nesklamala, skutočne bolo jedlo a pitie zadarmo. Horšie to už bolo s účasťou po 10tej hodine, kedy miestna rockova skupina hrala už pred takmer prázdnou sálou. Tancovali asi len dve-tri kočky-Nórky, ktoré ma kolegovia prinútili pozvať ešte k nám na strechu Rubrikku, no keďže v podobných veciach som dobrý asi ako vo vedomostných kvízoch z oblasti umenia, do práce sme šli len v chlapskej zostave... Napriek tomu sa nesťažujem a aj keď tento blog zrejme kolegovia čítať nebudú, musím im poďakovať za perfektné privítanie :) .

Miesto na kúpanie, asi 10 minút od intráku

Snaha o vytvorenie hudby z rôznych zvukov (plieskanie do panvice a pod.) na miestnom evente

Socha, ako tie naše v Bratislave

"Umenie" v múzeu moderného umenia

Druhý deň som mal ešte frei (či ako sa to povie) a toto som využil na návštevu Ikei a nejakých tých supermarketov, ako aj na dohodnutý beh s Chris. Na tomto mieste by som sa ešte rád pristavil a čo-to povedal o cenách. Ok, vedel som, že tu bude draho (Dada mi v pondelok pred odletom vlastne nič iné hodinu nevravela), no napriek tomu ceny prekonali moje očakávania (tento krát negatívne) . Skúsme si spraviť menší prehľad a porovnanie (ceny približne prepočítavam na eurá):
- Pivo (s čím iným začať) v supermarkete: 2.5 eura
- Pivo v pube: 8-9 eur
- Liter olivového oleja: 4 eurá
- Veľká Fanta/Cola: 3 eurá
- Shower gel Nivea: 3 eurá
- Hambáč v meste: 8-9 eur
- Medium pizza v meste: 8-9 eur
- Lístok na MHD: 4 eurá

Hmm, keď tak na to pozerám, nie je to až také zlé :) . Avšak pozor - uvedené ceny čítam z mojich účtenok a môžete si byť istí, že keď hovorím o pive, hovorím o najlacnejšom pive. Podobne pri ďalších položkách. Na druhej strane, keďže bývam v centre, nakupujem v miestnych supermarketoch, ktoré isto nie sú vychýrené nízkymi cenami... Vo všeobecnosti však bežný nákup stojí 2-3 krát toľko, čo na Slovensku. Myslím, že sa oplatí sem tam zavítať na Slovensko a ísť (nie len) na pivo :) .

Napriek tomu sa cítim v Osle veľmi dobre. Ubytko a práca vyzerajú výborne, vonku sa dá chodiť v rifliach, tričku a svetri bez potenia, takmer vôbec nám zatiaľ neprší, Nórky sú pekné ;-) Ešte stále sa však cítim ako na nejakom väčšom výlete a keď sa po zotmení pozriem z okna von na neďaleký kopec, zdá sa mi, že vidím Kamzík... Zatiaľ toľko, pozdravujem Slovensko :-)

PS: S návštevami je to ako som vravel - žiaden problém at all. Izba ubytuje rádovo 4-5 ľudí okrem mňa - dosť na to, aby sa ráno vytvorila rada na záchod, ale nie príliš, že by sa tá rada už nezmestila do izby :-D . Na záver inšpirácia by Juro H. - Kto príde prvý, získa špeciálnu cenu (ešte ale neviem akú) ^-^.